mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Uvažujem nad tým, že by som si dal ako subdoménu názov, ktorý by ma jednoduchšie identifikoval. Prvé mi prišlo na um “peter´sblog.ziskaj.info”. Pravdepodobne apostrof nepôjde, no chcel som si najmä overiť či názov vyjadruje to čo chcem (petrov blog). Otvorím pc slovník, zadávam slovo Peter a zisťujem, že:

1. prvý význam môjho mena je vulgarizmus (penis len ľudovo povedané),

2. druhým je isté spojenie “blue peter”, ktoré sa využíva v lodnej doprave,

3. posledné, a viac krát som si to prečítal, aby som pochopil je výraz “peter principle” čo znamená: teória, že zamestnanca treba povyšovať, kým nedosiahne úroveň svojej neschopnosti

No, rozumiete tomu?

Popularity: 18% [?]

Dlho som sa vyrovnával (a ešte stále som sa nevyrovnal) s myšlienkou Zygmunta Baumana v úvode jeho knihy Komunita:

“Ľuďmi nemôžeme byť ani bez jedného: ani bez bezpečnosti, ani bez slobody, no nemôžeme mať obe naraz, a to ani v množstve, ktoré by nás celkom uspokojilo.”

A tak som sa zamyslel nad tým čo by som si vybral ja pre seba. Voľba nieje vôbec jednoduchá. Mám pocit, že historická skúsenosť nedáva do popredia ani jednu voľbu. V istých obdobiach sme boli poslušnými baránkami (či skôr otrokmi) malej skupiny ľudí a v iných zase rebelmi, ktorí by radšej zomreli, než by nemali rozhodovať o svojom živote. V posledných dňoch mi však prišla do cesty ešte jedna možnosť. Človek môže prísť o oboje. Stratí slobodu, no istota a bezpečnosť je vzdialená tiež.

Iní rozhodujú o našom súkromí pod heslom “je to pre tvoju a bezpečnosť nás všetkých”. Údajne sme povinní strpieť ujmu ak je to v záujme bezpečnosti. V istej chvíli končí hranica súkromia a osobnej slobody, e-maili a telefonáty už nie sú predmetom tajomstva, ale subjektom pre zachovanie bezpečnosti. Na konci tejto špirále je to, že sa ocitneš v zavretom priestore z dôvodu, ktorý - ak treba - sa vždy nájde. Na druhú stranu - na čo mi bude pocit slobody (a v konečnom dôsledku samotná sloboda), keď ma budú na každom kroku ohrozovať tí, ktorí sa jej zmysel rozhodli chápať po svojom.

Možno je poznať, že pokiaľ ide o mňa tak misky váh sa viac naklonené k slobode na úkor bezpečia (ak sa teda pán Bauman nemýli a ja nemôžem mať oboje v dostatočnej miere). Je to “len” voľba. Moja voľba. Ak by platil princíp iného pána, a ja by som mal konať (či premýšľať ) tak, aby moje skutky mohli byť všeobecne platné, zamyslel by som sa ešte viac. Je predsa len jednoduchšie niesť zodpovednosť za svoju voľbu, ktorá ma dôsledky len pre mňa.

Skúste sa však zamyslieť nad tým čo by sa stalo, ak by ste rozhodovali o svojich blízkych. O tých na ktorých vám najviac záleží. Čo by ste pre nich radšej? Život istoty na zdravý návrat domov, stálu prácu…, ale cenou za to bude nutnosť kráčať v predpísanom riadku. Či osobná sloboda pri maximálnom rešpektovaní súkromia a práv jednotlivca pri strate uvedených istôt…

Na záver dodatok zo spomenutého úvodu:

“To nieje dôvod, aby sme sa prestali snažiť (neprestali by sme, ani keby bol). Je to však pripomienka, že by sme nikdy nemali veriť, že akékoľvek za sebou idúce dočasné riešenie nepotrebuje ďalej skúmať, alebo že by im ďalšia náprava nemohla pomôcť. Lepšie môže byť nepriateľom dobrého, ale “dokonalosť” je celkom určite smrteľným nepriateľom oboch”

P.S: tej poslednej vete som zatiaľ neporozumel

Peťo

Popularity: 31% [?]

Opäť je za mnou ďalší semester. Tento krát som si na seba naložil menej po skúsenosti, že v lete sa už učí náročnejšie. A asi som spravil dobre, pretože tomu tak naozaj bolo. Vďaka okolnostiam (nech už pod tým myslím čokoľvek - čestné samozrejme) sa mi podarilo prejsť s písmenkami A, B.  Na rad prišla návšteva “štúdijného”, kvôli problémom s výkazmi. Privstal som si ráno o 6:00, aby som nestál v rade. Údajne je všetko v poriadku - no uvidíme v septembri.

A ešte tie zápisy. Už minulý semester (aj ročník) som to zanedbal.  Bol som v presvedčení, že index je pre nás, aby sme v tom mali poriadok. Vyzerá to tak, že prišlo k zmene a pri zápise sa môže stať, že nezapísaná známka môže byť chybou. A tak dobieham. Nestihnem to všetko, ale aspoň nech to vyzerá na oko…viac zapísaných než tých prázdnych okienok.

Ak sa podarilo aj Vám úspešne ukončiť semester, tak gratulujem

Popularity: 17% [?]

Paulo Coelho si u mňa opäť o kúsok zvýšil rating svojím dielom „Veronika decides to die“ (Veronika sa rozhodla zomrieť). Príbeh je o dievčine, ktorá sa po pokuse o samovraždu dostáva pod zámok psychiatrie. Dozvedá sa, že má zomrieť a tak prehodnocuje svoj život a rovnako tak učinia ľudia okolo nej. Veď prečítajte si…

-

Kniha má veľa podnetných myšlienok - len jednu otázku za všetky, ktoré mi prichádza na um – čo to vlastne znamená byť bláznom?

-

A keďže je kniha studnicou podnetov, dám len niečo na odľahčenie. Isto ste už premýšľali nad logikou rozloženia kláves. Dôvod je jednoduchý. Ide o to, aby ľudia písali pomalšie. Že akú to má logiku?! Kedysi, keď boli písacie stroje bolo ľudia natoľko prsto šikovní, že sa im tie stroje zasekávali. Tak si niekto povedal, že treba tento technický problém vyriešiť a navrhol klávesnicu pri ktorej by písanie bolo pomalšie. To, že príchodom PC sa to už nezmenilo je detail. Veď, zvyk je železná košeľa či ako sa to hovorí.

-

Možno to je trochu mimo témy (aj keď tento text je z knihy samotnej), ale podstata myšlienok je tak komplikovaná, že sa vlastne ani neodhodlám k niečomu napísať viac. Možno je Veronikyno rozprávanie len romatizujúcim príbeh a možno…ľudia, ktorí žijú “v inom svete” si v istých chvíľach uvedomujú, že vlastné tí ostatní sú uväznení. I keď nie za múrmi, ale v pasci svojich predstáv, stereotypov a strachu meniť svoj život. Predsa len – na to treba odvahu. Odvaha a bláznovstvo môžu mať k sebe veľmi blízko. Aspoň podla tých, ktorí ju nenabrali…

Popularity: 36% [?]