mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Premýšľali ste niekedy na tým, prečo sú práve stanice miestom, kde sa zdržiavajú ľudia bez domova? Ja som hľadal niečo čo by mi pomohlo viac pochopiť dôvod tohto celosvetového fenoménu. Našiel som celkom zaujímavú kvalitatívnu štúdiu problematiky bezdomovectva z roku 2006. Výskum sa realizoval v Nórku, Slovinku, Francúzku, Českej republike, Luxembursku, Španielsku a Maďarsku. Prsty v tom má FENTSA (European Federation of National Organisations Working with the Homeless). Ťažisko práce sa zaoberá využívaním verejných priestorov touto skupinou ľudí a dôsledkami, ktoré to má.

-

Ľudia bez domova, rovnako ako všetci my ostatní, potrebujú napĺňať svoje základné aj vyššie potreby. Preto sa snažia hľadať stratégie ako si privlastniť priestor pre súkromné, ekonomické aj spoločenské účely. Podľa štúdie sa sociálni pracovníci stretávajú s dvoma skupinami bezdomovcov, ktorí využívajú verejné priestory odlišným spôsobom. Prvou skupinou sú “samostatní bezdomovci”, ktorí sa snažia transformovať verejný priestor na akýsi druh domova. Budujú si príbytky, majú postel na spanie, improvizovaný krb na vykurovanie a pod. Zväčša žijú viacerí, odmietajú inštitucionalizáciu no budujú si vzťahy s miestnymi obyvateľmi. Druhou skupinou sú “nestáli bezdomovci”, ktorí, ako to už vyplýva z názvu, nemajú stále miesto. Sú unášaní rezignáciou, vyskytujú sa medzi nimi ľudia s psychickými poruchami. Rozhovory sa robili s ľudmi, ktorí sa nachádzali medzi týmito dvoma extrémami.

-

“Verejným vlastníctvom je každý verejný priestor, ktorá patrí štátu alebo lokálnej samospráve a môže byť využívaný všetkými pre jeho účel (ktorý má)”

-

Využívanie verejných priestorov sa posudzovalo z hľadiska využívania na spánok, jedenie, osobnú hygienu, žobranie a spoločenský život.

Hlavným kritériom pre výber vhodného miesta pre spánok je samozrejme počasie. Ako som už spomenul vyššie “autonómni bezdomovci” mali svoje stále miesto (jeden respondent ju nazval základňou) s príslušenstvom. Zväčša sa nenachádza na voľne viditeľnom mieste. Uvedená je aj anketa, ktorá sa realizovala na vzorke 50 respondentov s otázkou ohľadom prespávania v Prahe. 40 % ľudí uviedlo, ako miesto spánku neobývané priestory (budovy – squating), 22% opustené miesta ako garáže, rôzne prístrešky, 26/% stan alebo pristor pod mostom, 14% prostriedok verejnej dopravy a 12% sa ubytuje v zariadení rôznych pomáhajúcich organizácií, 8% u priateľov a známych. Podľa publikácie v miestach pre žobranie “vedie” ulica (27%), pred obchodnými centrami (20%). Ak by sme sa pozreli práve na železničné stanice, tie obsadzujú až posledné priečky s 8%. Ostatnými oblasťami sa nebudem špeciálne zaoberať.

-

Samostatný odsek je venovaný práve železničným staniciam. Tie sú vďaka svojej histórií, prevádzkovými hodinami a umiestnením miestom na čakanie ale aj využitie rôznych služieb. V istej miere sa dá využiť na potreby, ktoré som uvádzal. Stanica ako miesto stretávania zároveň umožňuje bezdomovcom “splynúť s davom” alebo ostať stáť tvárou v tvár pri osobnom stretnutí. Konštatuje sa, že bezdomovci majú tendenciu práve tu sa stretávať. Tváre sa opakujú a tak spoznavajú mnohých so svojej sociálnej skupiny. Stanica je tiež príležitosťou pre interakcie s jej pracovníkmi, políciou, cestujúcimi a ďalšími. Stanica je však zároveň miestom konfliktov, kde nie sú bezdomovci a žobráci žiadaní.

-

Predposledná časť štúdie sa venujú práve týmto konfliktom vo využívaní verejného priestoru. Verejný priestor môžu mať pod kontrolou bezpečnostných jednotiek (polícia, SBS), spoločnosti a rovnako tiež samotných bezdomovcov (v zmysle akejsi konkurencie). Dôležitá je tiež verejná mienka, ktorá do značnej miery určuje mieru konfliktov. Záver textovej časti zahŕňajú odporúčania na legislatívnej (politickej) úrovni.

-

Ak sa chcete venovať téme bližšie, odporúčam pozrieť tiež:

Zdroj: Link na dokument (text je v angličtine)

Bezdomovectvo v SR: OZ Proti prúdu

Popularity: 59% [?]