mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Ja týchto ľudí nechápem. Uvažovali ste niekedy nad tým, aká je šanca, že prežijete svoj život bez vojny. Aká je podľa vás pravdepodobnosť? Teraz mám 21 rokov a predpokladám, že môj koniec by mohol prísť niekedy medzi rokmi 2065 - 2070. A medzi tým by mohlo byť krásne obdobie mieru. Ako dôchodca budem spokojný s tým, že krajina prosperuje a tak si za svoj výnos z 2. piliera budem užívať jeseň svojho života. Väčšina ľudí na tejto zemi už pochopí, že žijeme na jednej planéte. Preto už nieje potrebné byť sa do pŕs a bojovať za čokoľvek. Lenže, to asi nepôjde.

Veď sa len pozrime okolo seba. Vyzerá to tak, že to čo mnohých z nás ovláda je predsa len agresivita. Nudíme sa, nevážime si to, že sa môžeme venovať rozvoju vedy pre skvalitnenie nášho života. Mohli by sme hľadať cesty ako vytvoriť kvalitnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť - ako posunúť demokraciu. To my však nechceme. Potrebujeme bojovať. Bolo to tak od začiatku. Spomeňte si na hodiny dejepisu zo základnej školy. Len čo sme pochopili, že sme ľudia a že niekto iný má to čo mi nie - už sme si šli po to. Ťahá sa to s nami stále. Snažím sa to vysvetliť sám pre seba. Možno sú to len dojčenské choroby ľudstva (veď v porovnaní s ostatnými obdobiami sme len prežili len pár sekúnd) a zároveň máme prikrátku pamäť. Odchádzajú z pomedzí nás poslední z tých, ktorí prežili útrapi 2.svetovej vojny. My sme o tom už len čítali a prirýchlo zabúdame. Ja naozaj neviem čo si mám o tom myslieť.

Občas mám pocit, že je to všetko len hra. Tí na štadiónoch sa potrebujú navzájom pretože hádzať stoličky do prázdneho priestoru - len tak nikam - by bolo dosť nezmyselné (aký paradox - väčší zmysel má hádzať ich po niekom). Akýsi „fašisti a antifašisti” bojujú proti sebe (úvodzovky sú tam zámerne). Po večer kujú plány na svoju ďalšiu akciu. A keď jedny “vyhrajú” čo myslíte, že sa stane? No, predsa prídu iné skupiny ktoré sa potrebujú navzájom nenávidieť . Extrémizmus sa údajne stupňuje a pritom s ním tak veľmi bojujeme. Čudujete sa - veď aj to je rovnaký princíp, možno hra. Spoločný nepriateľ je jedno z najsilnejších pút, ktoré spája. Možno si to aj uvedomujeme, ale nevieme čo s tým. Vraví sa, že násilie plodí len násilie. Je teraz jedno či ide len o frázu. Dôležité je, a to mi naháňa zimomriavky, že bez neho nedokážeme žiť. A tak možno o pár rokov bude jedno, že mi štát garantuje peniaze v druhom pilieri. Zákony sa zmenia, do boja proti nepriateľovi treba investovať všetky možné prostriedky. Veď predsa ideme bojovať za svoj národ, svoju vieru, ekonomické záujmy. Všetko môže ísť do úzadia. Hlavne nech sa nenudíme…

P.S: záver je ironický - len pre istotu

Popularity: 91% [?]