mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Sociálny štát. Pojem, ktorý je vysvetľovaný rôzne a v svojej podstate aj rôzne fungujúci v jednotlivých krajinách. Nechcem sa teraz hlbšie venovať tomu ako Keller načrtáva jeho vznik a smerovania pretože to bude súčasťou pripravovanej seminárky. Zameriam sa teda len na zopár myšlienok.

-

Zaujímavé je koľko toho dokáže globalizácia. Stále mám tendenciu podceňovať jej vplyv. Prvý krát som sa nad ňou výraznejšie zamyslel pri práci Z. Baumana a jej vplyvu na komunitu. Súmrak sociálneho štátu ju spája s úpadkom štátu, ktorý bol v povojnovom období postavený na dvoch základných pilieroch – rodine a takmer plnej zamestnanosti. Občianske práve a politické práva majú byť sprevádzané právami sociálnymi: „garanciou spotreby určitého rozsahu, ale tiež zárukou istej miery sociálnej istoty pre každého, prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania a možnosť žiť životom civilizovanej bytosti podľa štandardov obvyklých v danej spoločnosti“. Takto sa Keller odvoláva na myšlienky britského sociológa T.H. Marshalla. Zároveň na inom mieste dodáva, že „trh práce už negarantuje nízku mieru nezamestnanosti a je stále obmedzenejší v ponuke plnohodnotných a dobre platených pracovných miest“. Paradoxne (aspoň pre mňa) je problémom aj to, že rodina už nemá podobu v ktorej je muž hlavným živiteľom a celá domácnosť je jeho príjmom dostatočne zaistená.

-

Keller kritizuje, alebo konštatuje (to neviem skutočne posúdiť) tzv. modernizáciu sociálneho štátu. Tá sa stáva slúžkou globalizácie a tých, ktorí ťahajú za špagátiky – nadnárodných korporácií. „Zvláštna forma starostlivosti“ o bohatých spôsobila aj to, že od roku 1950 sa daňové zaťaženie firiem v Nemecku presunulo zo zamestnávateľov na zamestnancov (v roku 1950 tvorili dane z príjmov a z podnikania 4% HDP a naproti tomu daň zo mzdy okolo 2% HDP. V roku 2000 je to už niečo nad 2% HDP u prvej skupiny a pri dane zo mzdy stúpla hodnota kúsok pod 9% HDP - autor sa odvoláva na zdroj: Afheldt 2003). Obľúbenou sa stali formy „neplnohodnotnej práce“. Tento pojem je spojený s flexibilizáciou práce a rozšírením prác vykonávaných mimo štandardného pracovného pomeru. Ak k tomu pridáme demografické faktory, krízu solidarity a zvyšujúce sa zaťaženie pre strednú vrstvu ako zdroja príjmov štátnej pokladne môžeme hovoriť o postupnom kolapse sociálneho štátu. Sociálne práva sú obmedzované v stále vyššej miere a dôsledkom negatívneho vývoja môže byť „pracujúca chudoba“ - postupný zánik strednej vrstvy.

Autor sa ďalej venuje rôznym modelom sociálneho štátu a v poslednej kapitole sa zamýšľa nad „tretou cestou a inými zlepšovacími návrhmi“. Práve tretia cesta je pre neho plná rozporov. Tá chce totiž „podporovať súdržnosť rodiny, ale zároveň doporučuje rast pracovnej flexibility, ktorá ju ohrozuje. Chce od jednotlivcov, aby čelili nárokom trhovej neistoty, ktorá dosiahla takého stupňa, že im nie sú schopné čeliť ani samotné vlády. Tretia cesta príma filozofiu nadnárodných korporácií, pritom však dúfa, že nepovedie k tým sociálne deštrukčným účinkom ku ktorým smeruje.“ Sociálny štát mal už od začiatku ambivalentný charakter a tretia cesta nič nerieši: „Sociálny štát, ktorý sa vidá na tretiu cestu sa tak zrieka svojej role autonómnej protiváhy trhových síl a mení sa iba v jeho trpený, užitočný prívesok.“ Zaujímavo, a pre mňa rozporuplne, znejú aj koncepty „všestranného využitia žien“ (Esping-Andersen) či „silný štát Európa“ (Hornst Afheldt).

Čo dodať záverom? Je tu mnoho nezodpovedaných otázok. Konštatovanie či kritika vo vzťahu k sociálnemu štátu smeruje zo všetkých strán. Koncepty zlyhávajú, šikovné celosvetové firmy si ju dokázali podmaniť a pôvodné myšlienky upadajú do zabudnutia pod vplyvom akejsi modernizácie sociálneho štátu. Uvidíme, čo bude ďalej…

-

P.S: Pokiaľ Ťa téma zaujala odporúčam knihu prečítať. Má len čosi okolo 150 strán a poskytuje veľa podnetov na premýšľanie

—-

Zdroj: Keller, J.: Soumrak sociálního státu, Sociologické nakladatelství, Praha 2006,

Popularity: 100% [?]