mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Pôvodne som si myslel, že sa mi do rúk dostala akási publikácia vývinovej psychológie vydanej roku 1959. Bol som zvedavý či sa niečo zmenilo za tých skoro 50 rokov v pohľade na prvé roky života. Po prečítaní pár kapitol by som nazval knihu Naše dieťa od MUDR. Mirky Klimovej-Fügnerovej návodom pre budúcich rodičov (či skôr matky) z obdobia rokov minulých.

Kniha má tri časti a zaoberá sa životom ešte pred narodením až po predškolský vek. Samostatnú kapitolu tvorí Súhrn výchovných smerníc. V prvom rade ma zaujalo, že text je napísaný veľmi zrozumiteľne. Nejde o typický učebnicový opis, skôr sa autorka prihovára k matke, resp. otcovi. Druhou podstatnou vecou je vyčerpávajúcosť textu. V knihe sa dočítate od toho ako vzniká ľudský život, cez stravu a obliekanie až po starostlivosť o „duševnú a telesnú stránku“ nového človiečika. Často sa opakuje výzva o potrebe navštevovať lekára v prípade akýchkoľvek otázok či pravidelne detskú poradňu.

Výchova je založená na disciplíne. Vychádza z toho, že rodič má prirodzenú autoritu a vie čo je pre dieťa správne. V žiadnom prípade nejde o zneužívanie moci. Naopak je zdôrazňovaná potreba trpezlivosti a vysvetľovania. Rovnako ako v súčasnosti je vyzdvihnutá pochvala a tiež význam napodobňovania rodičov dieťaťom.

Výraznejší rozdiel voči súčasnosti som si všimol len pod názvom Pravák, alebo ľavák? Píše sa tu „byť ľavákom je spoločensky dosť nevýhodné a aj v škole má ľavák ťažkosti. Preto by sme radi dosiahli to, aby si ľavák už v predškolskom veku vycvičil pravú ruk tak, aby bola taká obratná, ako je od prírody jeho ľavá ruka. Hračky, lyžičky dávame dieťaťu vždy do pravej ruky. Ak samo berie tieto veci do ľavej ruky, vložíme mu ich do pravej. Opakujeme to pokojne tak často, kým si nenavykne používať viac pravú ruku.“ Autorka nezabúda dodať „Avšak dieťa pri tom nehrešíme, ale robíme všetko trpezlivo a s úsmevom. Ináč by sme ho znervózňovali.“ V súčasnosti prevláda názor, že takéto preúčanie je viac na škodu ako na úžitok (viac o pravo/ľavo rukosti v súčasnosti sa môžete dočítať TU).

Aj otcovia tu majú svoje miesto. Ako som si všimol, sú skôr pre nich určené technické práce. Nájdete tu návod ako zostrojiť vešiak na plienky či skrinku na kočík, vedže miesta je málo a tak si treba poradiť inak. Muž “je veselý, jemný, vie v príhodnú chvíľu zažartovať a je vážny, keď to žena potrebuje.”

K obrázku: Dnešní rodičia asi nemusia ovládať techniky na obrázku. Počul som však, že pri moderných plienkach sa deti ťažšie učia chodiť na nočník. Neviem čo je na tom pravdy. Dôvodom je údajne to, že “staré” plienky boli nepohodlné a nemali všetky výhody tých dnešných - relatívne sucho a všetko to čo počúvame z reklám. A tak, prečo by sa ich aj mali deti vzdať?

V úvode som spomenul, že kniha obsahuje aj Súhrn výchovných smerníc. Možno to znie hrozivo, ale na pár stranách je veľa podnetných myšlienok. Tieto smernice kladú dôraz ani nie tak na to, aké má byť dieťa, ale na to ako sa majú správať rodičia (dieťa bude potom ich “výtvorom”). Pomer k dieťaťu má byť priateľský, čestný a spravodlivý - “usiluj sa najprv pochopiť jeho pohnútky a porozumieť mu predtým, ako by si ho zahanbil alebo potrestal”. V časti o Mravnej stránky detskej povahy sa okrem iného píše “…niekde počuť hlasy, že z toho nič nieje, že chytráctvom a hrubosťou sa vo svete viac dokáže. No, my nestojíme o to, aby naše dieťa malo úspech za túto cenu. Nech je radšej poctivé, čestné, mravne pevné a ušlachtilé.” Smernice zahŕňajú aj Výchovu pri jedle, Poslušnosť - “ak dieťaťu rozkazuješ, dopraj mu čas, aby sa odpútalo od toho čo robí a zameralo pozornosť na to, čo chceš aby vykonalo. Prv, než obviníš dieťa z neposlušnosti, musíš si uvedomiť či ťa vôbec počulo a zapamätelo si tvoj rozkaz” Nasleduje Inteligencia a Pohlavná zložka výchovy - “čomu sa vyhýbať? Rozprávkam o vrane a bocianovi…”. Posledné dve oblasti sú Rodina a choroba a nemôže chýbať Záujem spoločnosti na výchove - “oveľa dôležitejšie je, aby ste mali radi všetky deti na svete. Preto pomáhajte svojim jasliam, svojej materskej škôlke a všetkým ďalším detským zariadeniam. Pomáhajte ľuďom dobrej vôle na celom svete, aby naše deti nepoznali vojnu.”

Neviem, ako je to na knižnom trhu s knihami pre budúcich rodičov v našej dobe. Ak by sa nič nenašlo, odporúčam siahnuť aj po tomto titule. Samozrejme nie ako jediný zdroj informácií a čítať viac obozretne a kriticky. Je však isto múdre nenechať vo výchove všetko na intuíciu, pretože rodičovstvo je poslanie na plný úväzok.

Zdroj (citáty a foto)

Klimová – Fügnerová, M.: Naše dieťa, Osveta 1959

Popularity: 72% [?]

Vedcovi má záležať iba na pravde. Bez ohľadu na tom či je výhodná pre národ alebo nie.

Veta v tomto zmysle zaznela v jednej z epizód Hviezdnej brány. Dve kultúry bojujú proti sebe a “dôvodom” ich niekoľko generačnej vojny je to, že každý z nich si vysvetľuje históriu pôvodu odlišne. Jedna z týchto kultúr nazýva popieranie ich vysvetlenia rúhačstvom , ktoré zasluhuje trest. V priebehu času však nachádza mladý vedec dôkazy toho, že jeho vlastný národ sa mýli. Nestretne sa s pochopením a pravda sa dostáva na druhu koľaj…

Keď som bol na strednej škole dúfal som, že v istom štádiu sa začne využívať ako vyučovacia metóda popieranie - zvrátenie. Veril som, že najmä matematika, ale aj ostatné predmety by mohli nabrať nový rozmer. Hľadať cesty k tomu, ako poprieť niektorú z Pytagorových teórií mohlo byť prínosné. V konečnom dôsledku by sme sa asi nedostali k ničomu inému ako tento vzdelaný pán - museli mohli by sme však premýšľať viac ako v prípade “takto to je”.

Spochybňovanie nemusí byť len pomôckou v škole. Môže byť základným predpokladom premýšľania nad svetom okolo nás, ale aj historickými udalosťami. Spochybňovaním sa môžeme dostať +/- k tomu, že

a) predmet, udalosť nášho záujmu sa nám nepodarilo zvrátiť (čo samozrejme ešte nemusí znamenať, že pôvodné tvrdenie je pravdivé)

b) prišli sme na niečo nové čo je v rozpore s doterajším poznaným (vierou) a tak by mohla šancu dostať pravda

Ako ľudia môžme premýšľať nad všetkým. Môžme skúsiť poprieť, že modrá farba je modrá, že spoločnosť potrebuje samo regulačné mechanizmy (cháp zákony), že sme vo vesmíre sami. Aj naša história sa neustále prepisuje. Môžme zastaviť pátranie a uspokojiť sa s tým čo vieme o nás, našom svete a minulosti alebo stále hľadať ďalej a byť pripravení na možnosť omylu v to, čo veríme. Premýšľajme! Nad všetkým a neuspokujme sa s tým, že to čo vieme je konečné. Pretože pravda môže byť ešte ďaleko za horizontov.

Myslím, že záver môjho článku si zaslúži len jedno. Spochybnenie. A tak si predstavme situáciu človeka, ktorý prichádza medzi nás a zvracia predstavu toho, že (mám) máš právo na život. Tých ľudí je stále viac a zrazu zisťuješ, že máš ruky aj nohy zviazané, pretože si dovolil ľuďom “premýšľať”. Prichádzaš o všetko, svoj vlastný život. A to len preto, že si nechal ľudí hľadať pravdu. A oni ju našli. Tú svoju…

Popularity: 39% [?]

Poletím - aspoň to tak vyzerá. Dohodol som sa totiž sám so sebou, že vnútorný hlas, zimomriavky a neobvyklá zhoda náhod bude znamenať, že by som mal spraviť to, čo mi môj hlas hovorí. A tak, keď mi prišiel druhý mail s ponukou ísť na školenie do Belgicka a vyskytlo sa všetko hore uvedené, nedalo sa odmietnuť .

O čo vlastne ide? Deväť dňové školenie “Dynamise Street Life” je určené mládežnícky pracovníkom, školiteľom a jeho účelom je preskúmanie a vyskúšanie si kreatívnych nástrojov v práci s mládežou na uliciach - streetwork. Stretnúť by sa tam mali ľudia zo siedmych krajín Európy - Slovenska, Belgicka, Maďarska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Švédska. Ak všetko víde tak, ako je uvedené v popise malo by to stáť za to. Tak som si povedal, že keď už pracujem na tej ulici, tak prečo sa nenaučiť opäť niečo nové a nabrať aj medzinárodné skúsenosti. V prvej chvíli prišli obavy spojené s mojou (ne)znalosťou angličtiny (najmä keď som si spomenul ako “čítam” Olivera Twista v angličtine - tie úvodzovky tu majú svoj význam). Vnútorný hlas však neotáľal a pripomenul mi, že keď budem do nekonečna čakať na to, aby som si bol istý sám sebou (svojou znalosťou), tak sa mi môže ľahko stať, že už bude neskoro. Mimo to - pár iných kníh som ako tak zvládol. A, tak poletím.  Teším sa…

Popularity: 30% [?]

Príjemným bol cyklistický výlet do rakúskej obce Podersdorf am See v sobotu 14. júla, ktorého som sa mal možnosť zúčastniť vďaka súťaži v Bratislavských novinách. Odchod vlaku z petržalskej stanice bol pár minút po 10-tej a za pol hodinku sme už vystupovali v Parndorfe - jednej z obcí spolkovej krajiny Burgenlandu.

Po príchode vlakom nasledoval cca 15 km presun na bicykli v príjemnom letnom počasí. Najprv som sa trochu obával, že náš pelotón pôjde rekreačným tempom a nakoniec sme mali aj s kamarátkou čo robiť, aby sme stíhali. Hold, treba trochu popracovať na kondícií :). V Podersdorfe nás čakal pretek cyklistov profesionálov a tak boli ulice plné ľudí, Tv štábov, rôznych reklamných stánkov a jednotlivých tímov.

a samozrejme tiež pretekári, ktorých mená mi nič nevraveli - ale isto boli najlepší v svojom remesle

Zabudnúť nemôžem spomenúť ani veľmi pekné prírodné kúpalisko. Do vody sme sa žiaľ nedostali. Nieže by to nešlo (vstupenka bola súčasťou), ale naša lenivosť nás dotiahla do chládku pod stromom.

Myslím, že organizácia bola výborná. Na budúce by som si možno ešte raz overil či je reálna čas na presun medzi miestami - najmä ak je príchod na niečo viazaný . Po skúsenosti cestou tam sme si so Zuzkou povedali, že tá hodinka nám na cestu k vlaku nebude stačiť a tak sme sa vybrali o 15 minút skôr. A dobre sme urobili. Vlak bol pristavený už v Neusiedli am See čo bolo tiež výborne. Na stanice v Petržalke vznikol mierny chaos z toho, že ešte v Rakúsku sa súprava vlaku otočila. Tí, ktorí si nakladali bicykle do prvého vozňa ich mali zrazu v poslednom čo si nie každý všimol. S trochou nadhľadu sa to však dá brať ako detail nad ktorým som sa len pousmial.

Ďakujem za pekný výlet, organizátorom za ich prácu a ak sa bude dať vrátim sa tam opäť.

Peťo (aj autor fotografií)

Popularity: 38% [?]

Ako je už u mňa zvykom - po dlhom zvažovaní ale napokon predsa som sa rozhodol pre novú “mašinku” Acer 5652 AWLMi. Pôvodne som chcel zostať verný HP, ale pomer cena/parametre bola napokon tým rozhodujúcim kritériom. Nebudem sa pokúšať o žiadnu recenziu, keďže technika nieje v oblasti mojich koníčkov, preto len v skratke uvediem, že uvedený model je mimo iného vybavený 1024MB DDRII, 120GB HD, video kamerou (1,3MGpx), grafickou kartou NVIDIA GeForce Go 7600 128MB, wifi, infra, Tv tuner - bližšia špecifikácia sa dá pozrieť tu.

O chod systému sa stará Windows Vista. S obavami som si čítal viaceré články na blogoch, ktoré tento OS práve nechválili a tam kde sa tak aj stalo sa v diskusii objavili príspevky typu “koľko dal Microsoft za tento reklamný článok”. Ja, ako bežný užívateľ neznalý pozadia som zatiaľ spokojný. Uvidíme, čo budem písať s odstupom času

Peťo

Popularity: 20% [?]

Uvažujem nad tým, že by som si dal ako subdoménu názov, ktorý by ma jednoduchšie identifikoval. Prvé mi prišlo na um “peter´sblog.ziskaj.info”. Pravdepodobne apostrof nepôjde, no chcel som si najmä overiť či názov vyjadruje to čo chcem (petrov blog). Otvorím pc slovník, zadávam slovo Peter a zisťujem, že:

1. prvý význam môjho mena je vulgarizmus (penis len ľudovo povedané),

2. druhým je isté spojenie “blue peter”, ktoré sa využíva v lodnej doprave,

3. posledné, a viac krát som si to prečítal, aby som pochopil je výraz “peter principle” čo znamená: teória, že zamestnanca treba povyšovať, kým nedosiahne úroveň svojej neschopnosti

No, rozumiete tomu?

Popularity: 18% [?]

Dlho som sa vyrovnával (a ešte stále som sa nevyrovnal) s myšlienkou Zygmunta Baumana v úvode jeho knihy Komunita:

“Ľuďmi nemôžeme byť ani bez jedného: ani bez bezpečnosti, ani bez slobody, no nemôžeme mať obe naraz, a to ani v množstve, ktoré by nás celkom uspokojilo.”

A tak som sa zamyslel nad tým čo by som si vybral ja pre seba. Voľba nieje vôbec jednoduchá. Mám pocit, že historická skúsenosť nedáva do popredia ani jednu voľbu. V istých obdobiach sme boli poslušnými baránkami (či skôr otrokmi) malej skupiny ľudí a v iných zase rebelmi, ktorí by radšej zomreli, než by nemali rozhodovať o svojom živote. V posledných dňoch mi však prišla do cesty ešte jedna možnosť. Človek môže prísť o oboje. Stratí slobodu, no istota a bezpečnosť je vzdialená tiež.

Iní rozhodujú o našom súkromí pod heslom “je to pre tvoju a bezpečnosť nás všetkých”. Údajne sme povinní strpieť ujmu ak je to v záujme bezpečnosti. V istej chvíli končí hranica súkromia a osobnej slobody, e-maili a telefonáty už nie sú predmetom tajomstva, ale subjektom pre zachovanie bezpečnosti. Na konci tejto špirále je to, že sa ocitneš v zavretom priestore z dôvodu, ktorý - ak treba - sa vždy nájde. Na druhú stranu - na čo mi bude pocit slobody (a v konečnom dôsledku samotná sloboda), keď ma budú na každom kroku ohrozovať tí, ktorí sa jej zmysel rozhodli chápať po svojom.

Možno je poznať, že pokiaľ ide o mňa tak misky váh sa viac naklonené k slobode na úkor bezpečia (ak sa teda pán Bauman nemýli a ja nemôžem mať oboje v dostatočnej miere). Je to “len” voľba. Moja voľba. Ak by platil princíp iného pána, a ja by som mal konať (či premýšľať ) tak, aby moje skutky mohli byť všeobecne platné, zamyslel by som sa ešte viac. Je predsa len jednoduchšie niesť zodpovednosť za svoju voľbu, ktorá ma dôsledky len pre mňa.

Skúste sa však zamyslieť nad tým čo by sa stalo, ak by ste rozhodovali o svojich blízkych. O tých na ktorých vám najviac záleží. Čo by ste pre nich radšej? Život istoty na zdravý návrat domov, stálu prácu…, ale cenou za to bude nutnosť kráčať v predpísanom riadku. Či osobná sloboda pri maximálnom rešpektovaní súkromia a práv jednotlivca pri strate uvedených istôt…

Na záver dodatok zo spomenutého úvodu:

“To nieje dôvod, aby sme sa prestali snažiť (neprestali by sme, ani keby bol). Je to však pripomienka, že by sme nikdy nemali veriť, že akékoľvek za sebou idúce dočasné riešenie nepotrebuje ďalej skúmať, alebo že by im ďalšia náprava nemohla pomôcť. Lepšie môže byť nepriateľom dobrého, ale “dokonalosť” je celkom určite smrteľným nepriateľom oboch”

P.S: tej poslednej vete som zatiaľ neporozumel

Peťo

Popularity: 31% [?]

Opäť je za mnou ďalší semester. Tento krát som si na seba naložil menej po skúsenosti, že v lete sa už učí náročnejšie. A asi som spravil dobre, pretože tomu tak naozaj bolo. Vďaka okolnostiam (nech už pod tým myslím čokoľvek - čestné samozrejme) sa mi podarilo prejsť s písmenkami A, B.  Na rad prišla návšteva “štúdijného”, kvôli problémom s výkazmi. Privstal som si ráno o 6:00, aby som nestál v rade. Údajne je všetko v poriadku - no uvidíme v septembri.

A ešte tie zápisy. Už minulý semester (aj ročník) som to zanedbal.  Bol som v presvedčení, že index je pre nás, aby sme v tom mali poriadok. Vyzerá to tak, že prišlo k zmene a pri zápise sa môže stať, že nezapísaná známka môže byť chybou. A tak dobieham. Nestihnem to všetko, ale aspoň nech to vyzerá na oko…viac zapísaných než tých prázdnych okienok.

Ak sa podarilo aj Vám úspešne ukončiť semester, tak gratulujem

Popularity: 17% [?]

Paulo Coelho si u mňa opäť o kúsok zvýšil rating svojím dielom „Veronika decides to die“ (Veronika sa rozhodla zomrieť). Príbeh je o dievčine, ktorá sa po pokuse o samovraždu dostáva pod zámok psychiatrie. Dozvedá sa, že má zomrieť a tak prehodnocuje svoj život a rovnako tak učinia ľudia okolo nej. Veď prečítajte si…

-

Kniha má veľa podnetných myšlienok - len jednu otázku za všetky, ktoré mi prichádza na um – čo to vlastne znamená byť bláznom?

-

A keďže je kniha studnicou podnetov, dám len niečo na odľahčenie. Isto ste už premýšľali nad logikou rozloženia kláves. Dôvod je jednoduchý. Ide o to, aby ľudia písali pomalšie. Že akú to má logiku?! Kedysi, keď boli písacie stroje bolo ľudia natoľko prsto šikovní, že sa im tie stroje zasekávali. Tak si niekto povedal, že treba tento technický problém vyriešiť a navrhol klávesnicu pri ktorej by písanie bolo pomalšie. To, že príchodom PC sa to už nezmenilo je detail. Veď, zvyk je železná košeľa či ako sa to hovorí.

-

Možno to je trochu mimo témy (aj keď tento text je z knihy samotnej), ale podstata myšlienok je tak komplikovaná, že sa vlastne ani neodhodlám k niečomu napísať viac. Možno je Veronikyno rozprávanie len romatizujúcim príbeh a možno…ľudia, ktorí žijú “v inom svete” si v istých chvíľach uvedomujú, že vlastné tí ostatní sú uväznení. I keď nie za múrmi, ale v pasci svojich predstáv, stereotypov a strachu meniť svoj život. Predsa len – na to treba odvahu. Odvaha a bláznovstvo môžu mať k sebe veľmi blízko. Aspoň podla tých, ktorí ju nenabrali…

Popularity: 36% [?]

Ťažkú úlohu dostal náš premiér, keď mal počas Hodiny otázok odpovedať na otázku čo s diskochtivími deťmi v súvislosti s predajom drog a “bezzubosti” polície položenej Katarínou Tóthovou.

-
Na úvod sme sa dozvedeli o návrhu novelizácie zákona 138/1998…, kde sa do prvej skupiny zakázaných látok pridáva nová látka Piperazín. Nasledovalo “pár slov” zo správy Ministra vnútra v kontexte zadržaných látkach a ich objeme. Zároveň sme sa dozvedeli o pripravovanej novele trestného zákona (už opäť - moja poznámka), ktorá predpokladá dôraz na alternatívne tresty pre mladých ľudí v “prípade, že budú prichytení pri používaní narkotík” (pravdepodobne mal pán premiér na mysli - prechovávanie). Pochválime za vyjadrenie názoru, že prevencia je dôležitejšia ako represia.

Na rad sa po pár minútach dostáva samotná odpoveď. Teda, rodičia nemusia deťom zakazovať chodiť na diskotéky a spol. len z dôvodu hrozby stretnutia z drogovým dílerom. Dôležité však je, aby boli dostatočne informované o drogovej problematike a existovala kvalitná príprava v oblasti prevencie.

Na pretras prišli média -chýbajú informácie o drogách. Aj keď trochu mimo témy. Celebrity camp a neobjektívne informovanie o činnosti vlády.

Pár mojich postrehov:

Ako som písal, pochváľme záujem pôsobiť preventívne. Prevencia môže byť úspešná vo vzťahu dopytu po drogách. Vyššie miera represie je potrebná pri ponuke drog. Úprimne dúfam, že pán premiér (,alebo ten kto mu odpoveď pripravoval) má inú predstavu o tom čo je to mládežnícky klub ako ja. Toto slovo bolo spomenuté dva krát v negatívnej súvislosti, ktorá podľa mňa (a môjho chápania) nemá opodstatnenie.

Občas som mal pocit, že odpoveď sa nesie v stratégie niektorých zo študentov - “nejak to obkecám”. Nieže by sa nesnažil , ale z hľadiska otázky tam zaznelo veľa informácií, ktoré súviseli s témou okrajovo, alebo vôbec.

Vďaka za pozornosť

Článok v SME o jeho vystúpení k tejto otázke

Poznámka:

Keďže vnímanie a interpretácia toho čo sa skutočne hovorilo je rozdielne, odporúčam si pozrieť záznam zo 10.5.2007 na stránkach NRSR.

Popularity: 19% [?]