mylive.ziskaj.info Bloguje Peťo

Ťažkú úlohu dostal náš premiér, keď mal počas Hodiny otázok odpovedať na otázku čo s diskochtivími deťmi v súvislosti s predajom drog a “bezzubosti” polície položenej Katarínou Tóthovou.

-
Na úvod sme sa dozvedeli o návrhu novelizácie zákona 138/1998…, kde sa do prvej skupiny zakázaných látok pridáva nová látka Piperazín. Nasledovalo “pár slov” zo správy Ministra vnútra v kontexte zadržaných látkach a ich objeme. Zároveň sme sa dozvedeli o pripravovanej novele trestného zákona (už opäť - moja poznámka), ktorá predpokladá dôraz na alternatívne tresty pre mladých ľudí v “prípade, že budú prichytení pri používaní narkotík” (pravdepodobne mal pán premiér na mysli - prechovávanie). Pochválime za vyjadrenie názoru, že prevencia je dôležitejšia ako represia.

Na rad sa po pár minútach dostáva samotná odpoveď. Teda, rodičia nemusia deťom zakazovať chodiť na diskotéky a spol. len z dôvodu hrozby stretnutia z drogovým dílerom. Dôležité však je, aby boli dostatočne informované o drogovej problematike a existovala kvalitná príprava v oblasti prevencie.

Na pretras prišli média -chýbajú informácie o drogách. Aj keď trochu mimo témy. Celebrity camp a neobjektívne informovanie o činnosti vlády.

Pár mojich postrehov:

Ako som písal, pochváľme záujem pôsobiť preventívne. Prevencia môže byť úspešná vo vzťahu dopytu po drogách. Vyššie miera represie je potrebná pri ponuke drog. Úprimne dúfam, že pán premiér (,alebo ten kto mu odpoveď pripravoval) má inú predstavu o tom čo je to mládežnícky klub ako ja. Toto slovo bolo spomenuté dva krát v negatívnej súvislosti, ktorá podľa mňa (a môjho chápania) nemá opodstatnenie.

Občas som mal pocit, že odpoveď sa nesie v stratégie niektorých zo študentov - “nejak to obkecám”. Nieže by sa nesnažil , ale z hľadiska otázky tam zaznelo veľa informácií, ktoré súviseli s témou okrajovo, alebo vôbec.

Vďaka za pozornosť

Článok v SME o jeho vystúpení k tejto otázke

Poznámka:

Keďže vnímanie a interpretácia toho čo sa skutočne hovorilo je rozdielne, odporúčam si pozrieť záznam zo 10.5.2007 na stránkach NRSR.

Popularity: 16% [?]

Vyzerá to tak, že svet blogov mnohé zmenil a ešte aj zmení. Pod lupu sa dostávajú každodenné situácie. Opisujeme zážitky z obchodov, tajne vypočuté rozhovory v autobusoch, rozhorčenie z dopravy či práce politikov (a úradníkov). Nikto si nemôže byť istý tým, že to čo povie sa isto neobjaví na druhý deň na stránke obyčajného človeka - blogera.

Teraz to ešte nieje cítiť, ale už vidím ako sa budú o “X” rokov hrabať novinári, politickí či iní súperi v archívoch, aby našli citové a myšlienkové výlevy z čias rannej mladosti budúcich “osobností”. A keďže nikdy neviete či práve vy nebudete budúcim premiérom, tak odporúčam zvažovať o čom píšete

-
Ak ste si niekedy viedli písaný denník (z rokov dávno minulých) a neskôr si ho otvorili, možno ste sa sami nad sebou pousmiali. Či už nad naivitou, alebo skutočne za myšlienky a skutky, na ktoré by ste radšej zabudli. Vtedy to bolo jednoduché…roztrhať a spáliť. Prichádza však iná doba. Vymazať blogerský účet nebude (a neznamená) za Vami čistý stôl. Pamäť virtuálneho sveta je komplikovaná. Budeme sa musieť naučiť vážiť slová - či skôr písmená. Anonymita monitora nám vytvára pocit istoty - do budúcnosti však len zdanlivý.

To čo napíšeme sme vždy my. Boli sme tým istým človekom pred 20 -timi rokmi, sme ním teraz aj o 50 rokov. Tvrdiť však, že nemáme právo meniť svoj názor a pohľad na svet by mohlo byť nebezpečné. Najmä pre nás - vás generáciu blogerov, ktorí ešte nemohli zakúsiť dôsledky tohto nového fenoménu.

Popularity: 33% [?]

“Rusko namieri nukleárne rakety na Česko a Poľsko, ak v týchto krajinách USA vybudujú protiraketové základne. Povedal to v Moskve premiérovi Robertovi Ficovi ruský prezident Vladimir Putin.”

zdroj: www.pravda.sk

-

Škoda, že sme takí nepoučiteľní. Rozumiem tomu, že ľudstvo (spoločnosť) je ešte len v plienkach,ale predsa…Koľko krát potrebujeme ešte “padnúť na ústa” a vybiť si pár zubov, aby sme pochopili, že sa to dá aj inak. Občas mi to skutočne príde ako “hra mocných”, ktorí nemajú čo na práci. Hold, potrebujeme dospieť…

Popularity: 16% [?]

Myslieť si, že sloboda a bezpečnosť môžu ísť “ruka ruke” by mohlo byť veľkým omylom. Najmä po tom, ak pripustíme tvrdenie jedného z významných sociológov Z. Baumana, a že:

„ľuďmi nemôžme byť ani bez jedného: ani bez bezpečnosti, ani bez slobody, no nemôžeme mať obe naraz, a to ani v množstve, ktoré by nás celkom uspokojilo“

-

Ani identita nemusí byť tým, čím sa tvári byť. Možno predsa len platí

„Vo chvíli, keď skolabuje komunita, je vynájdená identita“

-

To, že miesto (priestor) stráca v tejto spoločnosti význam tvrdia viacerí. Bauman však zachádza ešte ďalej. V istom zmysle kritizuje “odtrhnutie úspešných”. Pesimisticky dodáva, že konečným dôsledkom smerovania spoločenského vývoja je getoizácia. Pričom tieto getá nemajú šancu stať sa skutočnou komunitou so všetkými jej vlastnosťami.

“väzenia sú getá s múrmi, zatiaľ čo getá sú väzenia bez múrov”

-

Len veľmi hmlisto pár myšlienok z knihy Komunita - hľadanie bezpečia vo svete bez istôt. Odporúčam sa pripraviť na silnú dávku pesimizmu a mať po ruke niečo pozitívneho. Predsa len, sme mladí - nenechajme si vziať ilúzie hneď na začiatku

Doplnené:

Moja krátka “seminárka” bližšie popisujúca knihu, myšlienky a moje postrehy

Popularity: 17% [?]

Ťažko povedať, prečo sú niektorí ľudia, najmä tí v tom mladšom veku, takí skeptickí k okolitému svetu. Ktovie z kadiaľ vychádza to presvedčenie, že väčšina (najmä tých spoločenských) vecí nemá šancu na úspech. Možno je to skúsenosťou, možno v tom zohrávajú svoju úlohu aj média. A možno, aj keď to je samozrejme iba domnienka, je to súčasťou alibistickej stratégie - „načo sa púšťať do vecí, ktoré aj tak stroskotajú“. Neznamená to žiadnu námahu.

-
Na druhej strane viem, že sú aj takí (a nieje ich málo), ktorí „nesedia na zadku“ a jediným nástrojom pre nich nieje „kritika“. Proste, menia svoju situácii sami. Stojí ich to dosť síl, občas príde aj nejaké to sklamanie. Myslím však, že lepšie je pokúsiť sa a byť sklamaný ako nič nerobiť a byť nespokojný.

-

Postupne prídeme k poznaniu, že veci sa dajú zmeniť. My sami si určujeme, ako bude vyzerať svet okolo nás…

Popularity: 10% [?]

Ak sa chcete zasmiať, pozrieť si ako vyzerá chaos - odporúčam videá na www.nrsr.sk z rokovania parlamentu

Popularity: 12% [?]

Každý z nás pomáha ľuďom okolo seba. Sme priatelia, partneri, rodičia, súrodenci. Pre niektorých z nás je pomoc prácou. Mám na mysli psychológov, poradcov, liečebných či iných pedagógov a v neposlednom rade sociálnych pracovníkov. K poslednej skupine - novej generácií v tejto oblasti sa hlásim aj ja. Postupne sa učím byť dobrým v tom čo robím. Znamená to mimo teórie a praxe aj myšlienky, ktoré si v priebehu času triedim. O niektorých z nich skúsim postupne premýšľať „na hlas“. Prvo témou je:

-

Čo je ľútosť?

To je skutočne ťažká otázka. Pokiaľ je empatia schopnosťou vcítiť sa do pocitov človeka, potom by ľútosť mohla znamenať vo význame pozitívnom – uvedomovať si náročnosť situácie druhého človeka s nádejou na zlepšenie, alebo negatívnom – považovať situáciu partnera za náročnú a cítiť zármutok a žiaľ, pričom žijem vo viere, že riešenie je ťažko dosiahnuteľné ba dokonca mimo možnosti človeka vykonať zmenu smerom k zlepšeniu situácie. Rizikom „negatívnej ľútosti“ môže byť to, že budeme považovať človeka (v prípade odborníka klienta) za obeť osudu.

-

Nehľadaj obete

Jeden z princípov, ktorý zastávam. Tento princíp spočíva v tom, že nie sú dôležité tragické životné príbehy a osudy v zmysle toho, aby som sa zľutoval a pomáhal. Považujem za nie fér kampane, myšlienky a argumentácie, ktoré zachádzajú do citovej manipulácie. Zástancovia postoja účel svätí prostriedky budú možno namietať – majú na to právo.

-

Nepozerať na človeka ako obeť systému, osudu či iných nadprirodzených javov neznamená vyhlásiť „človeče, môžeš si za to sám“. Miera zavinenia je mnoho krát ťažko určiteľná, pokiaľ predpokladáme, že človek sa chová v každej chvíli a situácií najlepšie ako dokáže. Pozerať na človeka ako na obeť môže spôsobiť to, že sa k nej ako obeti správam. Tím ho len cyklím v jeho situácii, nekonštruktívnom pohľade na seba ako osobnosť s nedostatočným potenciálom na zmenu.

-

Niektorí z nás tvrdia: svoj život žijeme najlepšie ako vieme – ja, ty, človek bez domova, závislý a pod. Posudzovať činy klienta v odbornej pomoci nepomáha k vyriešeniu situácie. Stereotyp myslenia môže byť však silnejší ako viera, že dokážem pochopiť iných a ich konanie. Preto som rád, ak dokážem vnímať dianie okolo seba a premýšľať nad tým čo sa deje. Občas to ide lepšie, v istých chvíľach o mnohom pochybujem. Isto to bude stále len…lepšie

Peťo

Popularity: 8% [?]

Ako som písal, do rúk sa mi dostala kniha s názvom “Pri rieke Piedra som si
sadla a plakala”. Príbeh je o dievčine (Pilar), ktorá nachádza a zároveň lásku stráca. Zmieta sa pri tom vo svojom vnútri a presvedčeniach. Vníma, že v láske nachádza samú seba. V knihe je viacero podnetných myšlienok autora. Z mnohých len jednu:

“The moment we begin to seek love, love begins to seek us”

A ešte jedna zaujímavá vec. Ak som to správne pochopil z príbehu, Boh by mal byť (teda je) vlastne žena Ktovie?

Popularity: 11% [?]

Týmto sloganom oslovuje skupina vystupujúca pod názvom Young4ba mladých ľudí, ktorí majú chuť a záujem rozprúdiť život Bratislavy, svojho okolia.

Aktuálne sa realizuje 3. ročník tohto projektu, ktorý zastrešuje Komunitná nadácia Bratislava s finančnou podporou Nadácie SPP.

Peniaze na svoj nápad je možno získať podaním projektu, treba pritom myslieť na to, že:

• projekt je určený pre mladých ľudí do 26 rokov,
• realizuje sa na území Bratislavy
• v čase od mája do konca augusta 2007
• projekt je potrebné konzultovať

Nápad, nadšenie a trocha odvahy…a myšlienka sa môže zmeniť v realitu

Viac info a formulár: na stránkach Young4ba

P.S: podobné projekty sa uskutočňujú aj v iných mestách. Pozrieť linky vyššie by mohlo pomôcť dozvedieť sa viac

Peťo

Popularity: 10% [?]

Niekedy dávnejšie ma zaujala myšlienka, že politické strany by mali byť pre ľudí. Tí majú (by mohli mať) prirodzenú túžbu združovať sa a vyjadrovať svoje názory na smerovanie svojej obce, mesta či štátu. Nielen spoza krčmového stola, ale vo verejnom fóre. Ako vravím, začnem u seba.

Pustil som sa do hľadania vhodného subjektu pre mňa. Register strán vedie Ministerstvo vnútra. To, čo ma zaujalo ako prvé je akási „očista“ tohto registra. Pri mnohých stranách sa nachádza totiž dodatok – v likvidácií. Podľa tohto registra usudzujem, že žiadna politická strana nieje určená priamo mladým a pre mladých ľudí.

Takmer pri každej väčšej politickej strane však existuje niečo ako ich „mládežnícka vetva“. Ďalšou alternatívou sú (mládežnícke) organizácie, ktoré sa vyjadrujú k politickým otázkam bez štatútu „politická strana“. Smerom z prava až do ľava. Ako tak čítam jednotlivé princípy viacerých organizácií nenachádzam žiadnu, ktorá by mi úplne sadla. Verím však, že vo vnútri samotných organizácií sa nachádza priestor na diskusiu o týchto princípoch.

Tak, ono to bude asi o odvahe rozhodnúť sa. Poslať maila, dohodnúť si stretnutie. Spektrum mám viac-menej jasné, dôležité budú pre mňa konkrétne aktivity jednotlivých strán či organizácií. Ak sa chce niekto pridať, dajte vedieť

Tento článok som chcel začať múdrym citátom. Niečo výnimočné o politike, či dokonca o vznešenosti zapojenia sa do riešenia vecí verejných. Pár citátov som našiel. Možno aj múdrych. Nie však o vznešenosti. A tak mi nezostáva nič iné, iba napísať:

„Politika je úchylka obyčajných ľudí, ktorí – pokiaľ v nej uspejú – stávajú sa dôležitejšími v očiach ešte obyčajnejších ľudí.“ G. Nathan

Popularity: 11% [?]