Sloboda vs bezpečnosť
June 29, 07 by PeťoDlho som sa vyrovnával (a ešte stále som sa nevyrovnal) s myšlienkou Zygmunta Baumana v úvode jeho knihy Komunita:
“Ľuďmi nemôžeme byť ani bez jedného: ani bez bezpečnosti, ani bez slobody, no nemôžeme mať obe naraz, a to ani v množstve, ktoré by nás celkom uspokojilo.”
A tak som sa zamyslel nad tým čo by som si vybral ja pre seba. Voľba nieje vôbec jednoduchá. Mám pocit, že historická skúsenosť nedáva do popredia ani jednu voľbu. V istých obdobiach sme boli poslušnými baránkami (či skôr otrokmi) malej skupiny ľudí a v iných zase rebelmi, ktorí by radšej zomreli, než by nemali rozhodovať o svojom živote. V posledných dňoch mi však prišla do cesty ešte jedna možnosť. Človek môže prísť o oboje. Stratí slobodu, no istota a bezpečnosť je vzdialená tiež.
Iní rozhodujú o našom súkromí pod heslom “je to pre tvoju a bezpečnosť nás všetkých”. Údajne sme povinní strpieť ujmu ak je to v záujme bezpečnosti. V istej chvíli končí hranica súkromia a osobnej slobody, e-maili a telefonáty už nie sú predmetom tajomstva, ale subjektom pre zachovanie bezpečnosti. Na konci tejto špirále je to, že sa ocitneš v zavretom priestore z dôvodu, ktorý - ak treba - sa vždy nájde. Na druhú stranu - na čo mi bude pocit slobody (a v konečnom dôsledku samotná sloboda), keď ma budú na každom kroku ohrozovať tí, ktorí sa jej zmysel rozhodli chápať po svojom.
Možno je poznať, že pokiaľ ide o mňa tak misky váh sa viac naklonené k slobode na úkor bezpečia (ak sa teda pán Bauman nemýli a ja nemôžem mať oboje v dostatočnej miere). Je to “len” voľba. Moja voľba. Ak by platil princíp iného pána, a ja by som mal konať (či premýšľať ) tak, aby moje skutky mohli byť všeobecne platné, zamyslel by som sa ešte viac. Je predsa len jednoduchšie niesť zodpovednosť za svoju voľbu, ktorá ma dôsledky len pre mňa.
Skúste sa však zamyslieť nad tým čo by sa stalo, ak by ste rozhodovali o svojich blízkych. O tých na ktorých vám najviac záleží. Čo by ste pre nich radšej? Život istoty na zdravý návrat domov, stálu prácu…, ale cenou za to bude nutnosť kráčať v predpísanom riadku. Či osobná sloboda pri maximálnom rešpektovaní súkromia a práv jednotlivca pri strate uvedených istôt…
Na záver dodatok zo spomenutého úvodu:
“To nieje dôvod, aby sme sa prestali snažiť (neprestali by sme, ani keby bol). Je to však pripomienka, že by sme nikdy nemali veriť, že akékoľvek za sebou idúce dočasné riešenie nepotrebuje ďalej skúmať, alebo že by im ďalšia náprava nemohla pomôcť. Lepšie môže byť nepriateľom dobrého, ale “dokonalosť” je celkom určite smrteľným nepriateľom oboch”
P.S: tej poslednej vete som zatiaľ neporozumel
Peťo
Popularity: 31% [?]
cyrobo Says: 30.11.07 at 21:16
Zygmundova kniha nie je ale vôbec ukľudňujúca. Môže to čiastočne vysvetliť tu poslednu vetu, ktorej si neporozumel. Je asi potrebne nezaspat na ruziach istot, ale dalej skumat nase moznosti.
Týka sa to aj toho tvojho coolt postrehu: “ešte jedna možnosť. Človek môže prísť o oboje.”
prajem nájdenie cesty.
Viac sa venujem týmto veciam na komunity.vsieti.sk